Nezávislá analytická inštitúcia Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vypracovala štúdiu o tom, ako sme sa dostali do súčasného stavu verejných financií na Slovensku. Ponúkam veľmi krátke zhrnutie a výber mnou najdôležitejších grafov a informácii. Napriek tomu odporúčam každému kto má čas prečítať si celý dokument, ktorý nájdete tu.
Zhoršenie verejných financií od roku 2015
Podľa rady pre rozpočtovú zodpovednosť je najvhodnejším meradlom ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti. Od roku 2015 sa ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti verejných financií zhoršil z úrovne nízkeho rizika na hodnoty, ktoré signalizujú vysoké riziko. Hlavné faktory tohto vývoja možno rozdeliť do troch období:
Roky 2015 – 2019:
- Prevládalo priaznivé makroekonomické prostredie, priemerný deficit krajín Eurozóny bol nižší ako slovenský v každom roku. Pričom nie malý počet členov Eurozóny hospodáril s prebytkom.
- Verejné financie smerovali k vyrovnanému rozpočtu, no opatrenia ako zastropovanie veku odchodu do dôchodku, zvyšovanie minimálnych dôchodkov, 13. dôchodok či nárast výdavkov na verejnú správu a zdravotníctvo výrazne zvýšili dlhodobé záväzky.
- Najväčšie zhoršenie ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti nastalo v roku 2019 (nárast o 2,3 % HDP).
Pandemické roky 2020 – 2021:
- Jednorazové opatrenia počas pandémie, ako podpora ekonomiky, testovanie či očkovanie, prispeli k nárastu verejného dlhu o 9,2 miliardy eur, ale nemali trvalý dopad na udržateľnosť.
- Pandémia však znížila ekonomickú aktivitu a oslabila základy rozpočtovej disciplíny.
Roky 2022 – 2023:
- Ruská invázia na Ukrajinu a energetická kríza si vyžiadali nové výdavky, vrátane plošnej pomoci s energiami alebo zvýšenia rozpočtu na obranu na 2 % HDP.
- Predvolebné opatrenia – povestná letná parlamentná smršť (rodinný balíček, rodičovský dôchodok, zvýšenie výdavkov v zdravotníctve) zaťažili verejné financie dodatočnými 2,6 miliardami eur ročne.
Príčiny zvýšenia dlhu v rokoch 2020 – 2023
Štúdia uvádza konkrétne faktory, ktoré prispeli k nárastu hrubého verejného dlhu o 22,4 miliardy eur počas rokov 2020 – 2023:
- Jednorazové proti krízové opatrenia: Pandémia a energetická kríza zvýšili dlh o 9,2 miliardy eur. Tieto výdavky zahŕňali podporu ekonomiky, náklady na testovanie, očkovanie a zastropovanie cien energií.
- Záväzky z minulých období: Rozpočtové deficity pred pandémiou a súvisiace úrokové náklady pridali ďalších 6 miliárd eur.
- Nárast hotovostnej rezervy štátu: Vytváranie rezervy na krytie záväzkov v čase neistoty prispelo k dlhu 4,7 miliardy eur, pričom tieto prostriedky neboli reálne minuté.
- Sociálne a rodinné opatrenia: Nové dlhodobé výdavky, ako rodičovský dôchodok a rodinný balíček, zvýšili dlh o 2,6 miliardy eur.
V štúdii sa zdôrazňuje, že čistý dlh (po zohľadnení hotovostných rezerv) je presnejším ukazovateľom, ako hrubý verejný dlh, pretože lepšie odráža reálny záväzok vlády. Napríklad nárast hotovostných rezerv o 4,7 miliardy eur počas pandémie síce nafúkol hrubý dlh, ale tieto prostriedky neboli minuté. Naopak, pokles hotovostnej rezervy by mohol v budúcnosti znížiť hrubý dlh, bez skutočného zlepšenia finančnej situácie štátu.
Táto diferenciácia je dôležitá, aby sa predišlo zavádzajúcim interpretáciám pri hodnotení hospodárenia vlády. Štúdia preto odporúča sledovať čistý dlh ako hlavný ukazovateľ na dlhodobé plánovanie.
Ako Slovensko hospodárilo počas kríz 2020-2023 v porovnaní s inými krajinami EÚ?
Pri medzinárodnom porovnaní sa Slovensko nachádza medzi krajinami s najvyšším rizikom dlhodobej neudržateľnosti verejných financií.
- Kumulatívne sa deficit verejných financií Slovenska od roku 2020 do roku 2023 narástol na 12,5 % HDP, čo je menej ako priemer EÚ (16 % HDP) aj priemer Eurozóny (17,2% HDP).
ZHRNUTIE
Príčiny aktuálneho stavu verejných financií:
Politické opatrenia:
- Odstránenie dôchodkového automatu a zavedenie minimálnych dôchodkov zvýšili dlhodobé záväzky o 2 % HDP.
- Predvolebné zvyšovanie miezd a sociálnych dávok prispelo k medziročnému nárastu výdavkov o 1,4 % HDP.
Externé faktory:
- Demografické zmeny: Podiel obyvateľov nad 65 rokov vzrastie z aktuálnych 17 % na 30 % do roku 2070.
- Pandemické a energetické krízy: Nárast výdavkov na obranu, testovanie a dotácie v oblasti energetiky.
Nedostatočná konsolidácia:
- Slovensko nevyužilo obdobie ekonomického rastu na zníženie deficitov. V rokoch 2017 – 2019 malo Slovensko 7. najhorší deficit v EÚ.
Riešenia na zlepšenie stavu verejných financií
Dôchodková reforma:
- Zavedenie automatických úprav veku odchodu do dôchodku na základe demografických údajov, úprava 13. dôchodku na spravodlivejšiu dávku – tým ktorí majú vyšší dôchodok dávku znižovať.
Konsolidácia verejných financií:
- Obmedzenie predvolebných opatrení, ktoré zvyšujú trvalé výdavky.
- Zvýšenie efektivity verejnej správy, výberu daní a boj proti daňovým únikom.
Transparentnosť rozpočtovej politiky:
- Lepšia predvídateľnosť vládnych opatrení a dlhodobé plánovanie.
Zdroje: RRZ